Yves-André Rocard sa narodil 22. mája 1903 vo francúzskom meste Vannes.
Ako u päťročného sa uňho naplno prejavil fyzický hendikep – hluchota bez
šance na uzdravenie, keďže mal prepichnuté ušné bubienky. Ako však
vedec uviedol vo svojom životopise, práve tento hendikep z neho urobil
osobnosť, ktorou sa stal. V škole bol nútený spoliehať sa viac na seba a
na poznatky, ktoré získaval z kníh.
Ďalšou nešťastnou okolnosťou bola smrť jeho otca, ktorý bojoval ako
letec v 1. svetovej vojne. Tesne pred jej koncom 12. septembra 1918
zostrelili lietadlo, v ktorom sa nachádzal – Yves-André mal vtedy 15
rokov.
Keď Rocard absolvoval stredoškolské štúdium na parížskom lýceu, zapísal
sa na prestížnu školu École Normale Supérieure (ENS). V roku 1927 získal
doktorát z matematiky, o rok neskôr z fyzikálnych vied. Rozhodol sa
pôsobiť paralelne v priemysle a na akademickej pôde. Zamestnal sa vo
firme Radiotechnique, kde sa podieľal napríklad na vývoji rádiového
majáku.
V roku 1938 ho vymenovali za prednášateľa fyziky na Prírodovedeckej
fakulte na vysokej škole v Clermont-Ferrand. Keď sa 1. októbra 1939
vrátil do Paríža, stal sa lektorom experimentálnej mechaniky tekutín na
Univerzite v Paríži.
Počas druhej svetovej vojny bol Rocard členom francúzskej skupiny
odporu. Za prísnych bezpečnostných opatrení ho v malom lietadle
previezli z Francúzska do Anglicka. Tam nielenže poskytol kľúčové
informácie britskej spravodajskej službe, ale stretol sa aj s Charlesom
de Gaullom, ktorý ho vymenoval za riaditeľa pre výskum síl Námorníctva
Slobodného Francúzska. V skutočnosti Rocardovi toto poslanie umožnilo aj
rozvoj jeho vlastných vedeckých myšlienok.
Po vojne sa stal 1. novembra 1945 vedúcim fyzikom a riaditeľom
fyzikálneho laboratória na École Normale Supérieure. Vo funkcii
riaditeľa pokračoval až do roku 1972. Zároveň ho v roku 1947 vymenovali
za vedeckého poradcu pre vojenské programy francúzskej vlády. Pričinil
sa o vývoj rádioastronómie, aj o vybudovanie rádioastronomického
observatória v Nançay v regióne Cher, 200 km južne od Paríža.
Rocard významne prispel k vývoju francúzskej atómovej bomby. V roku 1951
bol vymenovaný za hlavného vedca vo francúzskom programe jadrových
zbraní – jeho predchodcom bol Frédéric Joliot-Curie, zať známej fyzičky
Marie Curie-Sklodowskej. Francúzsko uskutočnilo svoj prvý skúšobný
jadrový výbuch 13. februára 1960 v alžírskej Sahare, čím sa po Spojených
štátoch, Sovietskom zväze a Británii stalo štvrtou jadrovou mocnosťou.
Silu vodíkovej bomby odskúšali Francúzi 24. augusta 1968 v Tichomorí.
Rocard je považovaný za otca francúzskej atómovej i vodíkovej bomby.
Okrem iného tiež skúmal účinky jadrových výbuchov pomocou seizmometrov v
opustených zámkoch, ktoré sa univerzite podarilo kúpiť – a to vzhľadom
na fakt, že bola oslobodená od dane, zatiaľ čo pre jednotlivcov by
takéto objekty boli cenovo nedostupné.
Na sklonku vedeckej dráhy sa venoval aj biomagnetizmu a dokonca
prútikárstvu, čo vyvolalo kritické postoje u jeho niektorých kolegov.
Rocard mal však pre svoj záujem vedecké zdôvodnenie.
Ku koncu života trpel problémami s obličkami. Zomrel vo svojom dome v
Paríži 16. marca 1992 a je pochovaný v rodinnom hrobe na Montparnasse v
Paríži.
Yves-André Rocard sa v roku 1929 oženil s o rok mladšou učiteľkou Renée
Favre. Rozviedli sa v roku 1963. Ich syn Michel Rocard sa narodil 23.
augusta 1930. Stal sa známym politikom Socialistickej strany a v rokoch
1988 až 1991 zastával post francúzskeho premiéra.